Per Olov Enquist patrí medzi popredných spisovateľov a dramatikov súčasnej švédskej literatúry. Mnohokrát sa vo svojej románovej tvorbe zaoberal historickými udalosťami. Zbyněk Černík v bulletine k prvému uvedeniu tejto hry na Slovensku písal nasledovne: ,,Všetky tieto knihy charakterizuje úporná snaha dopátrať sa nových právd o starých skutočnostiach. Enquist pomocou osobitej pseudodokumentárnej metódy – presným, dôkladným opisom skutočných udalostí, v ktorom sa však veľmi dômyselne spája realita s fikciou – búra staré, všeobecne prijaté mýty…“ Takto môžeme charakterizovať aj poslednú z hier jeho triptychu (Noc tribádiek, Faidra a Zo života dážďoviek).
Príbeh hry je o stretnutí významných umeleckých osobností dánskeho divadla druhej polovice 19. storočia – manželov Johany Luizy a Johana Ludviga Heibergovcov a rozprávkara Hansa Christiana Andersena. Je to príbeh troch umelcov, z ktorých každý sa dostal do iného štádia životnej cesty a naplnenosti. Johan Ludvig Heiberg, bývalý dramatik a kritik Kráľovského divadla, pociťuje neskutočnú prázdnotu a iba zotrvačne dožíva vo vyhasnutom manželstve s Johanou (Janou) Lujzou, ktorá napriek úspešnej hereckej kariére stojí na križovatke – buď naveky zatrpkne alebo sa pokúsi prekonať prázdnotu svojho bytia tým, že bude písať svoje memoáre. Andersen prichádza do domu Heibergovcov ako človek, ktorý napriek tomu, že je považovaný za čudáka, prekypuje životnou energiou a tvorivou silou. Je teda človekom, ku ktorému cíti Jana neskutočnú blízkosť a pochopenie. Obaja totiž pred svojou kariérou zažili krutú minulosť, s ktorou sa počas svojich rozhovorov v hre vyrovnávajú a navzájom odhaľujú svoje najväčšie tajomstvá. Enquist v tejto hre veľmi sugestívne zobrazuje duševnú prázdnotu z pohľadu umelcov, pocity márnosti a v reči súčasníkov aj istej „vyhoretosti“. Zároveň vidíme zľahostajnenie manželstva Heibergovcov a ich postupné citové odumieranie. Zo života dážďoviek sa uviedla na Slovensku po prvýkrát v roku 1988 na Malej scéne SND v réžii Martina Hubu a v hlavnej úlohe s Emíliou Vášaryovou, Martinom Hubom, Júliusom Pántikom a Máriou Prechovskou. Výrazne mladšie obsadenie inscenácie bolo od samotného začiatku veľkou výzvou. Vtedajších štyridsiatnikov striedajú dvadsiatnici.
,,Keď chlapci hádžu skaly po psovi, ktorý pláva proti prúdu, nerobia to len z krutosti, ale aj preto, že ich to baví. A ľudia sa chcú baviť podobne na môj účet.“
– Hans Christian Andersen
Prečo sa Enquist rozhodol práve pre dážďovky?
Odpoveďou je práve to, ako dážďovky žijú. Ich potravou sú organické látky v pôde – skrátka všetko uhynuté a mŕtve. Celý svoj život prežijú takpovediac v bahne a vlhku. Všetci poznajú okamihy, kedy po veľkom daždi vždy vyliezajú dážďovky na povrch zeme. Snažia sa ísť za nejakým cieľom, presne ako postavy v hre. Neustále cez seba filtrujú pôdu a napomáhajú svojou činnosťou kolobehu prírody – k premene smrti na život. Preto ak sa ich niekto pokúsi dočista ,,vyumývať“, zabije ich. Okrem toho sú známe dážďovky aj pre svoje regeneračné schopnosti.
Realizačný tím
Réžia: Patrik Samohýl
Dramaturgia: Brian Brestovanský
Scéna: Lea Šaryová
Kostýmy: Monika Rybárová
Svetelný dizajn: Martin Puškár
Produkcia: Alena Solovicová, Katarína Ostatníková
Obsadenie
Fanni Hostomská, Peter Kiss, Filip Šebestam, Alexandra Trávniková
Pedagogické vedenie:
prof. Mgr. art. Roman Polák, Mgr. art. Matúš Bachynec, prof. Mgr. Jozef Ciller, prof. Mgr. Peter Čanecký, Mgr. art. Daniel Majling, ArtD., Mgr. art. Táňa Pauhofová, Beáta Seberíniová, MSc., Mgr. art. Denis Farkaš
Premiéra: 2. decembra 2019 o 19.hodine
Miesto: Divadlo Lab, Svoradova 4
Ostatné informácie k predstaveniu:
Kde nás nájdete:
