Mark Medoff: Deti ticha

„Moje oči sú moje uši, moje ruky môj hlas.“

Spoločenská hluchota dneška je choroba, pri ktorej počuť neznamená si aj porozumieť. Počuť a počúvať, hear and listen, sú slová a pojmy, z ktorých dnešná individualizovaná sebecká spoločnosť vytvorila synonymá a zamieňa ich bez toho, aby vystihla ich podstatu.

Metaforická hluchota dneška je v Deťoch ticha zdoslovnená. James Leeds je nový pedagóg na škole pre deti so sluchovým postihnutím a dostáva za úlohu venovať sa okrem študentov aj jednej zo zamestnankýň školy, tvrdohlavej nepočujúcej upratovačke Sarah Normanovej. Tá odmieta akékoľvek snahy počujúcich integrovať ju medzi seba – považuje ich za útok na svoju vlastnú integritu. Z napätia medzi Sarah a Jamesom, snažiacim sa pretvoriť ju na svoj (počujúci) obraz, vzplanie iskra. Obaja ostanú uväznení medzi dvoma svetmi, ktoré sa ich pokúšajú presvedčiť o nemožnosti fungovania ich vzťahu. James a Sarah sa pokúšajú prostredníctvom vzájomných ústupkov postaviť most medzi počujúcim a nepočujúcim svetom. Má ich snaha zmysel? Alebo bude skutočným problémom, že hoci by chceli, nedokážu sa navzájom počuť?

Hra Deti ticha od Marka Medoffa bola napísaná pre nepočujúcu herečku Phyllis Frelich a neskôr sa stala predlohou k oscarovému filmu Children of a Lesser God (1986). Inscenácia študentov VŠMU je naskúšaná s využitím slovenského posunkového jazyka, vytvorená rovnako pre počujúceho ako aj nepočujúceho diváka.

Realizačný tím

Réžia: Barbora Nitschová
Dramaturgia: Daniela Brezániová
Scéna: Monika Rybárová
Kostýmy: Lea Šaryová
Svetelný dizajn: Martin Puškár
Grafický dizajn: Lea Šaryová
Produkcia: Katarína Ostatníková, Lucia Púryová